Čo ministerstvo školstva urobilo pre deti z Ukrajiny

Minulý týždeň uplynul rok od vypuknutia vojny na Ukrajine. Tisícky detí a mladých ľudí z Ukrajiny utiekli na Slovensko, a tak sa náš vzdelávací systém ocitol pred náročnou výzvou, ako ich začleniť do vzdelávania a poskytnúť im potrebnú podporu. Na výročie začiatku vojny ministerstvo školstva zverejnilo zoznam opatrení, ktoré urobilo na podporu začleňovania detí z Ukrajiny. Pozrime sa teda bližšie na bilanciu opatrení ministerstva.

Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.

Začnime financiami. Krátko po príchode prvých žiakov a žiačok z Ukrajiny dostali školy peniaze na nákup školských potrieb (napríklad školské tašky, peračníky, písacie potreby, zošity). To určite možno hodnotiť pozitívne. Na druhej strane však školy v tomto období nedostali na žiakov a žiačky z Ukrajiny príspevok na vzdelávanie (takzvaný normatív), ktorý sa bežne poskytuje na iné deti. Tento príspevok začali školy dostávať až od začiatku tohto školského roka. Ani ten však v skutočnosti nepostačuje na intenzívnu podporu, školy zaň len ťažko zaplatia napríklad nový personál.

Ministerstvo školstva hradí aj náklady na organizáciu kurzov štátneho jazyka pre deti z Ukrajiny. Problémom je, že jazykové kurzy zrejme nestačia na to, aby sa deti naučili dobre po slovensky. V porovnaní s inými krajinami sú naše kurzy kratšie a aj menej intenzívne. Navyše sa zvyknú konať popoludní, keď sú už deti unavené a nemusia mať čas chodiť na kurz. Okrem toho školy často nemajú ľudí, ktorí by tieto kurzy robili. Aj keď sa o týchto problémoch vedelo už pred vypuknutím vojny, ministerstvo organizáciu kurzov výrazne neupravilo.

Ďalšiu hmatateľnú podporu poskytlo ministerstvo školstva v podobe učebníc a pracovných zošitov na výučbu slovenčiny pre cudzincov. Treba oceniť, že tieto materiály vôbec vznikli. Pre iné predmety už ministerstvo nevytvorilo žiadne učebné materiály, ktoré by zohľadňovali jazykovú bariéru či odlišnú úroveň vedomostí a zručností detí z Ukrajiny. Pokiaľ chcú učiteľky a učitelia individualizovať výučbu, musia si ich vytvoriť sami a bez podpory.

Samostatnou témou je zamestnávanie ľudí z Ukrajiny v školách. Tí môžu byť obzvlášť potrební. Pochopili to napríklad aj v Česku, kde spustili finančnú schému na podporu zamestnávania ukrajinských pedagogických asistentiek a asistentov. Na Slovensku nielenže nič také nie je, ale ministerstvo dostatočne neupravilo ani pravidlá zamestnávania ľudí v školách. Stále je potrebné, aby pedagogické a odborné zamestnankyne a zamestnanci (s výnimkou vyučujúcich cudzích jazykov) zdokladovali znalosť slovenčiny.

Keďže v systéme chýbajú odborníčky a odborníci so znalosťou ukrajinčiny, deti nemajú prístup ani k psychologickej podpore. Ak aj v škole náhodou pôsobí školská psychologička alebo školský psychológ, pre jazykovú bariéru nemusí vedieť rozpoznať, aké ťažkosti deti zažívajú. A nevie im ani pomôcť. Od septembra pôsobia v jednotlivých krajoch regionálni koordinátori a regionálne koordinátorky, ktorí/ktoré majú školám sprostredkovať aj psychologickú podporu. Ministerstvo však neuvádza, koľko psychologičiek a psychológov hovoriacich po ukrajinsky už v teréne pôsobí a koľkým deťom sa podpora dostala.

Ministerstvo školstva aj v zozname opatrení zdôrazňuje, že na deti z Ukrajiny sa nevzťahuje povinná školská dochádzka. Tieto deti u nás teda nemajú zabezpečený rovnaký prístup k vzdelávaniu. Viaceré z nich tak nenavštevujú školy a vzdelávajú sa buď doma, alebo sa neučia vôbec. Ešte pred vypuknutím vojny pritom všetky usmernenia o vzdelávaní detí z cudziny hovorili, že tieto deti na Slovensku plnia povinnú školskú dochádzku. Podľa organizácií Liga pre ľudské práva a UNHCR ministerstvo školstva koná v rozpore so školským zákonom aj s našimi medzinárodnými záväzkami.

Nedá sa povedať, že by ministerstvo neurobilo nič. Pravdou však je, že spravilo len veľmi málo oproti tomu, čo je dobrou praxou v iných vzdelávacích systémoch. To môže mať za následok, že deti z Ukrajiny budú dosahovať horšie vzdelávacie výsledky, predčasne vypadnú zo vzdelávania, neskôr budú mať problémy uplatniť sa na pracovnom trhu, či budú mať ťažkosti v oblasti duševného zdravia a celkového začlenenia do spoločnosti. Tieto riziká sa môžu prejaviť už čoskoro. Namiesto bilančného či propagačného zoznamu by si preto malo ministerstvo vypracovať serióznu analýzu, aké vplyvy na deti z Ukrajiny môže mať slabá podpora počas prvého roka utečeneckej krízy. A začať zavádzať reálne opatrenia na ich zmiernenie.