Európska komisia zažalovala Slovensko za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní

Minulý týždeň Európska komisia zažalovala Slovensko na Súdnom dvore Európskej únie. Dôvodom je, že sme dostatočne neriešili segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. A to ani po opakovaných upozorneniach. Pozrime sa bližšie, prečo nás Európska únia žaluje a či Slovensko urobilo dosť pre to, aby odstránilo segregáciu rómskych detí v školách.

Nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.

Celý proces, ktorý viedol až k minulotýždňovej žalobe, sa začal ešte v apríli 2015. Vtedy Európska komisia začala proti Slovensku konanie pre porušovanie európskej smernice o rasovej rovnosti. Problémom bola segregácia. Európska komisia Slovensku vyčítala, že do špeciálnych škôl alebo tried umiestňuje neprimerane veľa rómskych detí, ktorým sa diagnostikovalo mentálne postihnutie. V mnohých prípadoch zrejme nesprávne. A že aj v hlavnom vzdelávacom prúde sa tieto deti často umiestňujú do výhradne rómskych tried alebo škôl.

V októbri 2019 preto Európska komisia pristúpila k ďalšiemu kroku a Slovensku zaslala takzvané odôvodnené stanovisko. Uviedla v ňom, že diskriminácia na školách z dôvodu etnického pôvodu je na Slovensku aj naďalej vážnym problémom. Na reakciu a prijatie potrebných opatrení sme dostali dva mesiace, inak nám hrozila žaloba na Súdnom dvore Európskej únie. A práve to sa teraz stalo.

Európska komisia sa v odôvodnení žaloby odvoláva na výsledky prieskumu o Rómoch, ktorý v roku 2021 uskutočnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) v desiatich európskych krajinách. Prieskum ukázal, že až 65 percent rómskych žiačok a žiakov vo veku 6 až 15 rokov na Slovensku navštevuje školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov a žiačok Rómovia. V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie tak dosahujeme najvyššiu mieru segregácie Rómov vo vzdelávaní. Údaje navyše ukazujú, že situácia sa zrejme zhoršuje. Oproti roku 2016 totiž podiel detí v segregovaných školách stúpol o 5 percentuálnych bodov.

Zodpovednosť za žalobu padá na všetky vlády od roku 2015. Nemožno povedať, že by sa v tejto oblasti nespravilo vôbec nič. Napokon, v odôvodnení žaloby to uznáva aj Európska komisia. Slovensko uskutočnilo niekoľko legislatívnych reforiem a prijalo viaceré stratégie a akčné plány na podporu začlenenia Rómov do vzdelávania. Podľa záverov Európskej komisie však tieto kroky nestačia a diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní naďalej pretrváva.

V súvislosti so žalobou Európska komisia upozornila na nedávne hodnotenie národných stratégií, ktoré sa týkajú začleňovania Rómov. A Slovensko z tohto hodnotenia nevyšlo práve najlepšie. Komisia upozornila práve na to, že plánované opatrenia dostatočne neriešia problém segregovaných materských, základných a stredných škôl v prostredí vylúčených rómskych komunít. Chýbajú aj opatrenia týkajúce sa opätovnej diagnostiky rómskych detí, ktoré sa vzdelávajú v špeciálnych školách. Podľa komisie treba aj konkrétnejšie opatrenia na odstraňovanie prekážok pre účasť rómskych detí v materských školách či na zvýšenie zamestnávania rómsky hovoriacich učiteliek a učiteľov, ako aj pedagogických asistentiek a asistentov.

Je veľkým zlyhaním a medzinárodnou hanbou, že konanie proti Slovensku dospelo až k žalobe. Slovensko je prvou krajinou, ktorú Európska komisia v podobnej veci žaluje. Najmä však ide o práva a budúcnosť rómskych detí. Po správe z minulého týždňa by vláda mala prísť s jasným záväzkom, že razantne prepracuje súčasné plány v oblasti desegregácie škôl.