Stále nepoznáme, čo sa deti budú učiť od roku 2026, ministerstvo predstavilo len ďalší všeobecný dokument

Od septembra 2026 by sa na všetkých základných školách malo učiť podľa nových osnov. Stovky odborníkov a odborníčok na novom vzdelávacom obsahu pracujú už približne rok a pol. V tomto čase sme už podľa pôvodného harmonogramu mali vidieť konkrétne štandardy pre jednotlivé predmety alebo vzdelávacie oblasti.

Na konci novembra však ministerstvo školstva spustilo pripomienkovanie len k všeobecnej časti nového obsahu. Poďme sa teda pozrieť, čo sa chystá.

Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.

Na prvom mieste si treba položiť otázku, čo sa to s tvorbou nového učiva vlastne deje. Už na začiatku tohto roka totiž boli zverejnené východiskové dokumenty k reforme a v máji sa zverejnil finálny dokument, z ktorého sa malo vychádzať pri tvorbe konkrétneho obsahu pre jednotlivé predmety a vzdelávacie oblasti. Preto je zvláštne, že ministerstvo školstva prišlo opäť s ďalším východiskovým dokumentom, ktorý sa od toho pôvodného čiastočne odkláňa.

Nový dokument obsahuje viaceré významné zmeny, a vôbec nie je jasné, prečo k nim došlo. Napríklad sa upravila vízia vzdelávania. V aktuálnom dokumente sa píše, že nová škola by mala byť inkluzívna, zelená a digitálna. Zatiaľ čo príklon k inklúzii či trvalej udržateľnosti možno celkom dobre chápať a akceptovať, otázne je, prečo by jedným z troch kľúčových pilierov mala byť práve digitalizácia. Výskumy totiž ukazujú, že využívanie digitálnych technológií nemusí mať pozitívny vplyv na vzdelávacie výsledky detí.

Dokument zároveň prichádza s tým, že nový obsah bude okrem východiskovej úrovne obsahovať aj redukované učivo. To znamená, že niektorým žiakom a žiačkam bude stačiť, aby si osvojili redukovaný obsah učiva. Získajú tak základné vzdelanie a budú môcť pokračovať na strednú školu, nebudú však môcť získať maturitu. Pri zavádzaní do praxe však treba dať pozor, aby sa redukované učivo nepredpisovalo deťom, ktoré dokážu s adekvátnou podporou zvládnuť učebné osnovy v plnom rozsahu. Delenie na východiskové a redukované učivo by si preto zaslúžilo hlbšiu odbornú diskusiu či analýzu a možno aj pilotné overenie.

Dobrou správou je, že nový dokument zachováva myšlienku rozvrhnutia učiva do širších cyklov. Doteraz sa učivo predpisovalo po ročníkoch, čo môže byť pre deti aj školy zbytočne zväzujúce. Jeden školský rok môže byť pre niektoré deti príliš krátky na to, aby sa stihli naučiť všetko predpísané učivo. S adekvátnou podporou a dostatkom času by to však mnohé z nich dokázali dobehnúť.

V porovnaní so súčasnosťou sa má zvýšiť počet hodín pre vzdelávaciu oblasť Človek a svet práce. V 1. až 3. ročníku stúpne počet hodín za celé obdobie z jednej hodiny na tri. Nie je však jasné, prečo k tejto zmene dochádza. Už v súčasnosti je hodinová dotácia pre túto oblasť na úrovni priemeru krajín OECD. Naopak, v 1. až 3. ročníku má klesnúť počet hodín pre predmet výtvarná výchova z 5 hodín na 3. Ani v tomto prípade sa zmena nijako nezdôvodňuje.

Celkovo nie je jasné, prečo sa navrhujú niektoré dôležité zmeny a úpravy. Vôbec to neprispieva k tomu, aby nový dokument získal širšiu podporu a akceptáciu. Nehovoriac o tom, že na pripomienkovanie tohto dôležitého dokumentu bol pomerne krátky čas, približne dva týždne.