Súčasný systém vzdelávacích poukazov potrebuje zmenu, no nie ako krúžkovné

Prinášame ďalšie vydanie pravidelného komentovaného výberu správ o školstve a vzdelávaní Školský týždeň: 1. Súčasný systém vzdelávacích poukazov potrebuje zmenu, bez kvalitnej analýzy to však nepôjde. 2. Testovanie deviatakov a deviatačiek ukázalo, že aj na osemročných gymnáziách sú deti so slabými výsledkami a že najhoršie sú na tom chudobné deti. Celé vydanie je dostupné tu.

Nižšie sa nachádza stručné zhrnutie:

1. V septembri minulého roka bolo vydaných takmer 700-tisíc vzdelávacích poukazov (presne 699 750). Školy a školské zariadenia však prijali len vyše 540-tisíc poukazov. To sú približne tri štvrtiny (77,3 percenta) zo všetkých vydaných poukazov. Podľa prieskumu medzi žiakmi a žiačkami základných a stredných škôl však až 39 percent z nich nenavštevuje žiaden krúžok. Z týchto údajov zároveň vyplynulo, že väčšina z týchto žiakov a žiačok vzdelávací poukaz odovzdá.

Môžeme teda zhrnúť, že takmer štvrtina vydaných poukazov sa nevyužije, pričom dôvody nepoznáme. Navyše mnohé poukazy sa pravdepodobne odovzdávajú bez toho, aby deti krúžky aj reálne navštevovali. Zdá sa, že niektoré školy môžu peniaze zo vzdelávacích poukazov využívať ako dodatočný zdroj svojich príjmov aj bez toho, aby zabezpečili účasť detí na voľnočasových aktivitách. Navyše okruh poskytovateľov, ktorí môžu poukazy prijímať, je príliš obmedzený a nezohľadňuje rozmanitosť organizácií, ktoré deti vo svojom voľnom čase navštevujú.

2. Minulý týždeň boli zverejnené výsledky žiakov a žiačok z testovania v deviatom ročníku základnej školy (takzvané Testovanie 9). Nie je prekvapujúce, že žiaci a žiačky osemročných gymnázií dosiahli v matematike aj slovenskom jazyku a literatúre významne lepšie výsledky ako národný priemer či žiaci a žiačky na základných školách. Na tieto školy sa totiž žiaci a žiačky vyberajú, a tak na ne vo väčšej miere chodia deti s lepšími vzdelávacími výsledkami. Na druhej strane, nadpriemerné výsledky nedosiahli všetci žiaci a žiačky osemročných gymnázií. 18,5 percenta z nich sa v matematike ocitlo v jednej z dvoch najnižších výkonnostných skupín (celkovo sú v rámci testovania v tomto ukazovateli štyri výkonnostné skupiny).

Výsledky zároveň ukázali, že všetky okresy, ktoré mali silno alebo stredne významne horšie výsledky ako priemer, mali viac ako 5 percent žiakov a žiačok zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo z rodín v hmotnej núdzi. Aj najnovšie výsledky testov teda potvrdili, že deti z chudobnejších rodín dosahujú horšie výsledky ako ich rovesníci a rovesníčky z bohatších rodín. Zatiaľ čo deti bez sociálneho znevýhodnenia dosiahli v matematickom teste priemernú úspešnosť 54 percent, deti zo sociálne znevýhodneného prostredia len 17,8 percenta a deti z rodín v hmotnej núdzi 22,1 percenta. V teste, ktorý mal 30 úloh, to znamenalo, že chudobné deti vyriešili o takmer 11 alebo 10 úloh menej ako ostatné deti.